Moja maličkosť

Autor: Patrícia Lofajová | 29.7.2012 o 9:57 | Karma článku: 7,68 | Prečítané:  533x

Úvodom, aby všetko zapadalo do systému vo svete, asi by som sa vám mala najskôr predstaviť. Viete, považujem za vhodné, aby ste aspoň zhruba vedeli niečo o autorovi. Je to ako ísť do domu na návštevu a nevedeli nič o jeho majiteľoch. Ak ale vaša zvedavosť nie je natoľko vysoká, prosím o okamžité ukončenie čítania tohto textu. Jediné čo môžete a možno aj spravíte bude to, že si môj prvý článok prejdete myškou hore-dole zistíte, či vás nejaká časť, slovo či veta zaujala natoľko, že ste sa rozhodli prečítať si môj článok a mňa veľmi poteší ak sa tak stane..

Začalo sa to všetko v jednej hlave, ktorá sa zamyslela nad tým, že svoje dni netrávi natoľko plnohodnotne, ako by mohla, resp. ako by sa dalo. Tou osobou som bola ako inak ja. Hľadala som čím by som si mohla vyplniť svoj voľný čas. Cez hudbu, šport a podobné záležitosti som sa dostala ku písaniu. Tak ako hudobníci prejavujú svoje aktuálne pocity cez hudbu, ja som to odjakživa robila cez moje poviedky. Som názoru, že každý by si mal nájsť takto svoj prostriedok a všetky svoje pocity a city prejavovať, pretože potom ľudia nadobúdajú dojem, že strácajú na hodnote. Proste sú nedocenený.
Ale o tom bude iný článok.
Inak som len obyčajná študentka, ktorá je za normálnych okolností spokojná so všetkým čo má, čo jej život prináša, s geniálnou rodinou ktorú má okolo seba. No nie vždy to tak bolo. No dnes - síce sa možno bude zdať, že vzhľadom na vek nemám právo to napísať, ale - stotožňujem sa tým, že skúsenosti robia človeka. Kedysi som bola mladá, nespokojná, utáraná. Dnes mi ostalo z toho všetkého ostalo len prvé a posledné.
Ak má tento článok za úlohu oboznámiť vás o mojej osobe, považujem za vhodné vás upovedomiť o niečom ako najkrajšom a zároveň najhoršom zážitku, či o niečom obľúbenom a na druhej strane neobľúbenom.
Začnem to všetko od konca a to tým, že neznášam perlivé vody. Pretože skresľujú tú pravú chuť  minerálky či vody. Inak fandím vodovodnému kohútiku a našej vode. Neznášam uponáhľanosť a fakt, že ľudia robia z nášho sveta jednu veľké bojové pole. No na druhej strane milujem zimu (ako ročné obdobie) a presnejšie jeden okamih, ktorý vám musím opísať. Po prečítaní si prosím zatvorte oči a predstavte si to.
Predstavte si, že máte svoj dom snov a vy sa akurát vraciate z lyžovačky. Už len po otvorení dvier vás pohladí teplo domova po premrznutej tvári a nesmie chýbať polovička, ktorá vás čaká doma (vzhľadom na slabú imunitu ochorela a musela ostať doma) a rýchlym krokom sa k vám priam rúti cez celú chodbu. Uvítacia pusa a rýchlo, rýchlo vás ženie aby ste si dali dole tie mokré a uzimené veci zo seba. Po horúcej sprche sa pomaličky usadíte spolu v kuchyni, v ktorej máte ešte pec, ako za starých čias. Pri pohľade von oknom sa vám tvoria zimomriavky na tele, pretože prežívate to husté sneženie akoby ste boli stále vonku. V ruke popri tom stláčate hrnček horúcej čokolády alebo nejaký dobrý bylinkový čajík od babičky.
A presne toto som mala na mysli. Pre takéto okamihy žijem. Pre niekoho nezaujímavý okamih, pre mňa okamih na nezaplatenie. A nakoniec priznanie.. Milujem – čaje; hovädzie mäsko čerstvo vybrané z vývaru; vôňu ktorá sa nesie po daždi v priemerný, horúci, letný deň; spánok; dobrú hudbu; prírodu; zelenú farbu; smiech; radosť..

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?