Trpezlivosť neprináša len ruže

Autor: Patrícia Lofajová | 8.10.2012 o 13:18 | (upravené 8.10.2012 o 16:49) Karma článku: 3,40 | Prečítané:  455x

Nič. Presne to vo mne ostalo po všetkom čo sa stalo. Je pravdou, že stačí kvapka na to, aby sa prelial pohár s vodou, tak ako stačí kvapka a srdce puká, pričom jeho kúsky letia do všetkých strán. O tom to bohužiaľ je. Jeden sa odovzdáva celý, druhý to tak bohužiaľ nevníma. Jeden miluje viac, druhý menej, prinajhoršom vôbec. „Fandím" všetkým ľuďom, ktorý sa vyžívajú v ubližovaní, v ničení iných, či v sledovaní toho, čo spôsobujú. Otázka znie - prečo to tak robia ? Odpoveď máme pred očami. Zjavne bolo ublížené aj im.

 

Ľudia by sa mali učiť na vlastných chybách. Stačí sa lepšie prizrieť a je očividné, že človek má dosť veľký problém už len v úvode, konkrétne pri dostávaní sa z chýb a omylov ktoré spravil. Ak sú fakty vopred dané svetom, prečo sme potom ochotní žiť v nádeji, že to proste bude iné ? Stáva sa, že si vypočujem rozhovor náhodných okoloidúcich. V rozhovore obvykle odznejú fiktívne informácie o tom, ako sa má osoba X dobre, ako sa osoba Y prebúdza s dobrou náladou dennodenne do práce aj napriek nespravodlivo ohodnotenej mzde. A koniec koncov by to neboli ľudia, ak by sa nestarali o iných. To znamená, že nakoniec sa vždy dočkám aj noviniek o ľuďoch z ich okolia. On je taký, ona je taká a on/ona je vzhľadom na to čo robí riadne naivný/á.
Faktom je, že priemerná ľudská osoba je naivná. Priznajme si to. Nebyť naivity, prežívali by sme len tak zo dňa na deň, nestarali sa o nič. Len by sme si užívali to, čo nám deň prinesie. No my takí nie sme. A aj napriek tomu čo sa deje, čo vidíme nielen okolo seba ale aj vo svojich životoch sme ochotní naivne ponúkať druhú šancu. Je to ale dobré alebo zlé ?
Na túto otázku si každý musí odpovedať sám, pretože je to predsa len o každom z nás. Bolo by dosť zvláštne, nechať za seba rozhodovať iných. V prípade nesúhlasu sa vzdajte slobodnej vôle, ktorú vraj máte.  Pravdou je, že nás každé dianie spraví silnejšími, no na druhej strane sa potvrdzuje to, že naivita stúpa a stúpa. Pre porovnanie - človek, ktorý bol sklamaný by teoreticky nemal dávať druhú šancu. Pretože pocit v ňom mu pripomína, že sa stalo niečo, čo ho ranilo. Teda by mal byť opatrnejší ako človek bez skúsenosti. Našťastie/bohužiaľ (vyberte si čo považujete za vhodnejšie) stačí istá časová jednotka a človek bez ohľadu na skúsenosti sa vydáva do sveta ďalej sa ním predierať a to s minimálnou myšlienkou či pocitom, že by mu malo byť ublížené. Jediný rozdiel medzi skúseným a neskúseným človekom vidím v istom obrannom „štíte", ktorý si skúsený človek po všetkom dianí vytvorí. Ak sa ale posnažíme, aj štít zmizne a upadne, pretože daný štít je ako pena. Dajte jej čas a zmizne sama.
Záverom ale jedno priznanie. Toľko tu píšem o naivite, no po dlhšej úvahe je možné, že aj vás privedie do dilemy rozpor slov „naivita" a „nádej." Nie je to v podstate to isté ? Nie!
Naivita prichádza pred danou vecou, či životným okamihom. No nádej je tou, ktorá sa objaví po všetkom trápení a bolesti. Bolesti, ktorá nás zasiahla po uvedomení, že sme sa opäť sklamali. Nemýľte si pojmy dojmami  a radšej si viackrát premyslite, ako budete nielen konať, ale aj rozprávať.
No určite spomínanú nádej nestrácajte, pretože na zbytočné omyly nie je čas.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?