Obyčajný človek - poslušne hlásim !

Autor: Patrícia Lofajová | 22.1.2013 o 9:37 | (upravené 22.1.2013 o 10:35) Karma článku: 10,13 | Prečítané:  857x

Rob vždy len to, čo ti kážu. Čo si svet vyžaduje. Žiaden iný smer ako rovno v živote neexistuje. Sprav prešľap a tým si to pokašleš v tomto svete. Riaď sa pravidlami, ktoré sú nemenné. Nevyčnievaj a budeš mať istotu, že ti dajú pokoj. Zapadaj a tým si vybuduješ istotu v to, že do konca života budeš život prežívať len s tvojimi bežnými problémami.

Presne takto to vnímam v dnešnom svete. Večne si nahovárať, že to tak nie je by bolo odo mňa moc odvážne. Faktom ale je, že si pripadám akoby nám tu pred očami pomaličky ale isto vznikal nový režim. Smutné, že v našom prípade sme práve MY tými, ktorí ho podporujú.

Možno nemám za sebou skúsenosti ako mnohí z vás, neprežila som si žiadnu vojnu, hlad ani žiadnu katastrofu. Vďaka literatúre, internetu a ľuďom mám ale dostatočné informácie na to, aby som si vedela utvoriť obraz o tom, aké to bolo kedysi. Svet bol je a bude taký, akým si ho vytvoríme.
Sedieť so založenými rukami a sťažovať sa - nie, ďakujem. Nie som ryba. Aspoň nie taká, ktorá sa len mĺkvo necháva unášať prúdom a nepokúsi sa o zmenu z bezdôvodného strachu.

Nevolím zaužívané strany, ktoré mi nepriniesli výhody.  Nevolím vládu, ktorá sa vyvyšuje nad bežných  ľudí zarábajúcich priemerné mzdy. Neuznávam vládu, ktorá nadobúda dojem, že nám môžu vládnuť. Nie som žiadny politológ, právnik. Jediné čo môžem v tomto smere je pozorovať. Tak pozorujem. Pozorne a potichu sledujem čo sa deje. Sledujem to, že sú nespravodlivo ohodnotené pracovné pozície, ktoré sú nepostrádateľné. Dennodenne stretávam ľudí, ktorí svojím smutným výrazom prejavujú nespokojnosť. Pozorne počúvam mladých, ktorí plánujú budúcnosť v zahraničí. Neodchádzajú, utekajú. Prečo by tu len ostali ? Prečo nám štát nejde v ústrety ? Prečo si pri predstave budúcnosti mnohí zakrývajú oči ? Prečo napriek narastajúcej nespokojnosti radšej mlčíme ?
Ak človek bojuje - v prípade, že prehrá svoj boj je isté, že ho prehral s hrdosťou a pocitom, že do toho dal všetko. No človek ktorí nebojuje to vzdáva vopred.
..a tak si ďalej pokračujme v načatom režime, aby nás náhodou niečo zlé nepostretlo.
( No môže byť ešte horšie? )

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?