Srdce jednej ženy

Autor: Patrícia Lofajová | 7.5.2013 o 7:17 | (upravené 7.5.2013 o 7:40) Karma článku: 5,60 | Prečítané:  467x

Zisťujem, že neviem čo chcem. Ospravedlňovať to za fakt, že som žena? Nemôžem, nechcem. Nie každá je poskladaná z tak zložitých súčiastok. Nemennou skutočnosťou ale ostáva miestami ťažko prijateľná realita. Ako žena dokážem ľúbiť, milovať. Oddať sa naplno, odovzdať svoje srdce na zlatom podnose. Otázne je, kto ho prijme. Ako to býva zvykom, chce to čas. Ten vždy všetko ukáže. Vek, životosprávu, ale aj to, či váš príjemca bol vhodný. Ženské srdce je píliš cenné na to, aby bolo odovzdané niekomu, kto s ním nevie zaobchádzať. No nie každá si to uvedomí ešte pred začiatkom celého kolobehu. Myslela si, že taký pocit sa už nikdy nevráti. Že zmizne tak, ako prišiel. Aspoň na obale mohol "výrobca" uviesť, že je to ako bumerang. Škoda, že také pocity nie sú ako ľudia. Často krát len prídu, zasiahnu do života a zanechajú značné rany na srdci, jazvy na duši. V prípade opätovného stretnutia sa ale radšej nepoznajú a pokračujú, akoby to bol len „niekto z davu."

A tak prichádzala o svoje srdce, kúsok po kúsku. Nikdy to nebolo na dlho. Vždy len prišiel, kúsok si zobral so sebou a zmizol. Škoda, že také srdce nie je ako studňa. Aspoň to jej nebolo. Stačil okamih a veci sa zmenili. Teraz je len Ona a jej samota, ktorá jej robí vernú spoločníčku. Nové neznáme pocity, ktoré sa dostavili bez manuálu. Tie pocity s ňou ale majú niečo spoločné. Žiadne upozornenia, návod na použitie, či možné vedľajšie účinky.

Stala s z nej troska. Na opustenú ženu je ťažký pohľad. Utápa svoj žiaľ v slzách a čaká. Má očakávania, ktoré v kútiku duše napája prázdnymi myšlienkami a presvedčeniami o tom, že sa vráti. Verí, že sa opäť objaví a zahrá formu kupca, ktorý akceptuje výmenný obchod. Niekto by jej mal povedať, že to nebol kupec, ale zlodej. Taký ale nie sú dennou rutinou. Nemohla sa na to pripraviť. Predsa len, ak by niekto vedel, že ho príde navštíviť zlodej - nechal by mu ešte aj pootvorené ? Nie. Nastalo uvedomenie, že zdanie klame, že nie každý úsmev je od srdca. Uvedomenie, že aj úprimne oči dokázali klamať.

Niečo sa ale zmenilo. Niečo, čo bolo hlboko v jej vnútri. Zmena, ktorá sa prejavila na prežívaní. Už to nie je Ona. Malá slečna, ktorá hľadá správne miesto pre úkryt svojho srdca. Už tu stála len žena, ktorá sa potuluje svetom. Večne vyhľadávajúca príležitosť, vhodný okamih, počas ktorého by aj iní prežili tak silné emócie a bolesť, akú pocítila ona.

Nepochopená, ranená, priam zablokovaná voči akejkoľvek forme lásky sa pokúša uniknúť pred realitou. Sledujúc faloš a pretvárku okolo seba sa snaží opäť zapadnúť. Zvyknúť si na pocity, ktoré prišli ako bonus k udalostiam. Niekde nastala chyba. A čo ak je práve ona tou rozmaznanou slečnou, zahrávajúcou sa s náhodnými okoloidúcimi? Slečnou, ktorá nedostala svoju hračku. Hračku, ktorú si tak obľúbila..

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?