Každý jedinec sledujúci hokejové dianie si určite nesie v sebe nejaké dojmy a pocity z každého hokejového stretnutia. Aj ja som prišla ku tým svojim a prichádzam stále na nové po každom odohranom zápase. Rolujem facebook, počúvam ľudí okolo mňa a som priam zdesená z diania. Ak nevyhrali, tak sa radšej ani nepriznávajme, že sme Slováci.
Síce nie som odborník ani znalec. Priznávam, že počas roka je mi hokej ukradnutý a preferujem iné športy. Dokonca ani teraz nie som nejako extra aktívna a ak stihnem, rada si hokej pozriem svojím stále laickým okom. Ale na toto mám ťažké srdce. Na ľudí, ktorí sa strácajú pri pojmoch „puk," príp. „hokejka." Ale naďalej budú priam kričať do celého sveta, akí sú Slovenskí hokejisti neschopní a podobne.
..hlavne, že takými pesimistickými rečami sa niečo zmení. Určite.
Ako malá som sa vždy tešila na MS. Pretože pri hraní futbalu na ulici sme počúvali výkriky (poväčšine) našich otcov, ako sa úprimne tešia z každej výhry. Povzbudzujúci (prevažne) chlapi, ktorých ani nenapadlo hanbiť sa v prípade prehry. Nehovoriac o urážkach.
Dnes sa veci majú inak. Prehra nie je akceptovaná. A popri tom všetkom pozabúdame, že je to len hra. Chlieb nebol lacnejší ani po tom, čo priniesli zlato. Tak prečo sa tak rozrušovať a kaziť minimálne náladu ostatným svojimi ostrými rečami ?
Aj keby boli poslední. Ja budem na nich hrdá najviac ako bude v mojich silách.