Stále mi hlavou behá predstava situácie z dnešného rána. Prečo sa ešte stále pozastavujem nad tou otázkou ?
A vedela by som sa vôbec postarať o nejaké dieťa?
Páni moji. To je zodpovednosť.
Nie za nejaké dieťa.
Moje dieťa..
Je to priveľká zodpovednosť - zodpovednosť za ľudský život.
Vo svojej podstate som ja sama ešte neskúsené dieťa. A prečo sa ma to vlastne niekto opýtal? Mohol sa len pozdraviť.
Možno moja strhaná tvár, unavené telo a predsa radosť v očiach ho donútila opýtať sa niečo viac. Niečo trefné. Niečo, čo je dnes „bežné" (pre mladé slečny).